Výhody a riziká riadenej starostlivosti

Problémy v zdravotníctve sa dajú riešiť aj inak, než nalievaním peňazí, uvádza sa v štúdii Výhody a riziká riadenej starostlivosti (tzv. Managed Care), ktorú v decembri 2011 vydal Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO).

Ako uvádza autor štúdie Peter Goliaš, namiesto hľadania zdrojov tam, kde nie sú, sa treba zamerať na systémové zmeny. Jednou z nich je práve spomínaná riadená starostlivosť. Myšlienka spočíva v koordinovaní čerpania zdravotnej starostlivosti na základe spolupráce medzi poisťovňou a poskytovateľom a/alebo zavádzaním motivácií pre poskytovateľov aj pacientov tak, aby niesli spoluzodpovednosť za celkové náklady na zdravotnú starostlivosť.

Vo svete existuje mnoho programov riadenej starostlivosti, ktoré sa líšia najmä v ponúkaných tovaroch a službách a v miere striktnosti pri výbere poskytovateľa. Najmä staršie programy umožňujú pohyb pacientov mimo partnerskej zmluvnej siete poskytovateľov len na odporučenie všeobecného lekára, alebo ak si pacient priplatí z vlastného vrecka. Moderné sú motivačné programy, v ktorých pacienti získavajú isté benefity, pokiaľ využívajú partnerských poskytovateľov. Ak idú mimo partnerskej siete, strácajú možnosť získať benefity. Nie je pritom výnimkou, že pacient má garantovaný status quo, čiže vstup do programu riadenej starostlivosti mu môže priniesť len výhody bez prípadných penalizácií.

Hlavné výhody riadenej starostlivosti:

  1. Môže zvýšiť efektívnosť poskytovania zdravotnej starostlivosti, t.j. napríklad za menej peňazí zabezpečiť rovnaký objem a kvalitu, resp. za rovnaký objem peňazí väčší objem a vyššiu kvalitu poskytnutej starostlivosti. Dosiahnuť sa to dá najmä vďaka spoluzodpovednosti poskytovateľov aj pacientov za celkové náklady na zdravotnú starostlivosť.
  2. Rieši motiváciu poskytovateľov a dodávateľov liekov umelo zvyšovať náklady na liečbu (napr. nadbytočným počtom výkonov, duplicitnými vyšetreniami, nedostatkom prevencie, predpisovaním drahších liekov ak sú dostupné lacnejšie alternatívy, atď.).
  3. Čiastočne rieši problém informačnej asymetrie – lepšie informovaná poisťovňa má lepší dohľad nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti a môže tak obmedziť možné negatívne dôsledky plynúce z informačnej výhody poskytovateľa voči pacientovi pri rozhodovaní o jeho liečbe.

Hlavné riziká:

  1. Ak nefunguje súťaž medzi poisťovňami, resp. štátna regulácia (napr. dohľad nad kvalitou liečby a jej vymáhanie), resp. ak je na trhu poskytovanej zdravotnej starostlivosti vysoká informačná nerovnosť (t.j. pacient nemá na rozdiel od poskytovateľa alebo poisťovne dostatočné informácie o cene a kvalite liečby) môže dochádzať k poklesu nákladov na úkor kvality (napr. tzv. podliečovaním pacientov).
  2. Užším previazaním poisťovní a poskytovateľov a tiež poskytovateľov navzájom (integrácia na vertikálnej aj horizontálnej úrovni) a prílišným viazaním pacienta k danej poisťovni môže dôjsť k zhoršeniu súťaže, resp. k vzniku monopolných štruktúr na trhu poskytovateľov aj poisťovní.
  3. Z pohľadu pacienta môže dôjsť k zhoršeniu podmienok pri výbere ním preferovaného poskytovateľa mimo zmluvnej siete. Miera tohto zhoršenia závisí od konkrétnej formy riadenej starostlivosti, t.j. či a za akých podmienok pacient bude mať možnosť využiť služby poskytovateľov mimo zmluvnej siete.

čítaj viac >>

Kategória: Monitoring